Martina75

Ten pocit, že niečo nie je úplne v poriadku. Pocit, že by som to urobila inak. Pocit veľkého nesúhlasu správnosti. Je ťažko definovateľný a opísateľný. To nutkanie ozvať sa a povedať, že to nie je dobre, že tam niečo nesedí, že to nie je správne. A veľakrát nevypočuté, mávnutím ruky zahriaknuté, no neskôr vrátené ako bumerang. A už je zlo tu. Neistota vo viacerých veciach, dokonca životných záležitostiach. Len také maličkosti, ako je napríklad čistenie zubov. Používala som ústnu vodu, aj dentálnu niť, keďže medzizubné kefky pre moje zuby nie sú vhodné. Cítila som sa príjemne, pocit čistoty a sviežosti bol väčší a dlhší (trvácnejší). Stačilo však, aby niekto spochybnil moju starostlivosť alebo nejakým spôsobom sa mi vysmial, prestala som sa o zuby takto starať. A kto na to doplatil? Jedine ja, lebo som nepočúvala svoje vnútro, ale niekoho, kto sa o seba nestaral alebo práve naopak, robil to tiež, ale nedoprial inému zdravie a pekné zuby... Neverila som, že sú aj takíto ľudia, ale život ma poučil...