Martina75

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Ver mi

Kino
Sedeli v kine, no nikto z nich si neuvedomil, že dávajú romantickú komédiu. Pri prvej nežnej scéne to Jana nezvládla a odišla. Nemohla tam sedieť a myslieť na to, že ona sama o niečo také, zrejme, práve prichádza. Zuzana chcela ísť za ňou, no Marek ju zastavil a šiel tam sám. Vedel, že to musí urobiť. Stála pri nástenke, tvár mala zaborenú v dlaniach a tichučko plakala. Akonáhle počula kroky, utrela si slzy a vystrela sa. Slzy jej však naďalej stekali prúdom po tvári, nevládala ich už zastaviť. Možno už ani nechcela... Zozadu ju mlčky objal, ako už mnohokrát. Bolo mu hrozne. Otočila sa a mocne sa k nemu pritisla. Držal ju pevne a sám plakal. "Môžeme -" "Áno, pozhovárame sa, ale nie tu." Otvorili sa dvere kinosály a valil sa odtiaľ dav ľudí. Zuzana zbadala Janu. 'Konečne!' Pomyslela si. "Zdá sa, že dnešnú večeru odložíme." Pošepla Mirovi a poponáhľali sa k nim. "Tiež si myslím." Povedal Miro, keď už boli pri nich. Bolo im na prvý pohľad jasné, že je to vážnejšie, než si mysleli. "Ste v poriadku?" "Zvládneme to." Uistil ich Marek. "Hodíme vás domov." "To by šlo. Vďaka." Miro stopol taxík. Spýtali sa ich, či im môžu nejako pomôcť. Marek ich ubezpečil, že už urobili toho naozaj dosť a ostatné je na nich dvoch. S tým sa aj rozlúčili.___ Jana vôbec neprehovorila. Trápila ju zima a cítila únavu. "Si unavená. Oddýchni si, potom sa porozprávame." Navrhol Marek. "Dám si sprchu a bude mi fajn. Nezaspala by som." Smutne na ňu hľadel. Cítil, akoby si boli vzdialení niekoľko planét. Pristúpila k nemu a bez najmenšieho zaváhania ho pobozkala. Potom odkráčala do kúpeľne. Nezatvorila za sebou dvere, ako bolo jej zvykom. Zobral to ako pozvanie a vkĺzol tam k nej. Stáli v objatí pod silným prúdom teplej vody a obaja plakali. Jana neochotne skrútla kohútik... Pobrala sa do kuchyne, aby uvarila silnú kávu. Marek sa snažil vybrať príjemnú hudbu, ktorá by vyhovovala ich momentálnej nálade...___ Zuzana s Mirom sedeli v tmavej obývačke a mysleli na svojich priateľov. "Myslím, že keď sa otvorene porozprávajú, všetko sa vyrieši." Uvažoval nahlas. Vedeli, že nič nevymyslia, tak si šli ľahnúť. Ležala otočená k nemu chrbtom. Myslela na svoju priateľku, spomínala na všetky spoločné chvíle a po tvári jej stekali pálivé slzy. Miro dočítal knihu a zhasol svetlo. Pobozkal ju na plece a dotkol sa jej. "Dnes nie." Povedala ticho. "Chcem ťa iba držať." Otočila sa k nemu. Pohladil ju po tvári. Poznal, že plače. "Máš ju veľmi rada, však?" "Je mi ako sestra." "Ja viem." V pevnom objatí zaspali.

Príbehy | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014