Martina75

Marek bol nekonečne šťastný a v tomto opojení pozval všetkých na drahú večeru. Požiadal ich, aby si na sebe dali záležať. Záhadne zmizol a vyzdvihol ich presne o siedmej večer. Prišiel autom. Žiadny taxík, ani autobus. Už na prvý pohľad bolo jasné, že mu to auto patrí. Jana o tom mlčala, až kým nešli tancovať. "Nepovedal si mi, že máš auto." "Nepýtala si sa." "Stretli sme sa v električke. Spomínaš?" "Prepáč, moja chyba." Spýtavo sa na neho dívala, ale nepovedala ani slovo. "Dobre. Budem úprimný. Zbožňujem električky." "Už mi nemáš čo povedať?" Zamyslene prikývol. "Poďme von." Vyšli na terasu. "Ľúbim ťa." A potom spustil. "Mám teba, mám počítač, auto, viem hrať na gitare. Predávam topánky, ale iba pre svoju radosť. Ten obchod mi patrí a som nechutne bohatý. Nechcel som ťa oklamať, ani využiť na zábavu. Prosto som sa zaľúbil a nemyslel som na svoje bankové konto. Bez teba som bol veľmi chudobný. Nie peniaze, ale láska robí z ľudí boháčov. Bez toho si nič. Som s tebou šťastný a potrebujem ťa. Odpusť mi to, prosím." Vychrlil to zo seba tak rýchlo, že mala problémy všetko vnímať. Nehybne tam stála a neprítomne sa dívala pred seba. Nevedela, čo má povedať. Niečo také vôbec neočakávala. Obrátila sa k nemu so slzami v očiach. "Zaľúbila som sa do obyčajného, bezstarostného mladíka a dúfala som, že cíti to isté... Nechce sa mi veriť, že tak bohatý človek môže byť taký dobrý, láskavý, citlivý... Si to naozaj ty?" "Netušil som... Nechcem ťa stratiť." Už aj on mal vlhké oči a hlas sa mu chvel. "Neviem si už bez teba predstaviť svoj život." "Ani ja." Objala ho a obaja sa rozplakali. Boli to slzy radosti. Poutierali sa navzájom a konečne sa pobozkali. Zdvihol ju a zatočil sa s ňou.___ "Miro to zrejme povedal Zuzke." Pošepol jej Marek, keď sa vracali k stolu. Obaja sedeli strnulo za stolom a boli vážni. Keď dochádzali k nim, Zuzana vstala a odišla. Miro chcel ísť za ňou, ale Jana ho zastavila. "Idem ja." A pobrala sa za ňou.___ "Vedel som, že to raz musí prísť." Nešťastne si vzdychol Miro a Marek ho potľapkal po ramene. Sedeli a čakali.___ Zuzana bola na toalete, stála pod malým okienkom. "To nie je možné!" Neveriacky krútila hlavou. "Je." "Bože!" "O čo, vlastne, ide? Sú bohatí. Ale sú to tí istí mladí muži, ktorých milujeme." "Je to šok!" "To áno." Rozosmiali sa.___ Zbadali ich vo dverách. Obaja vstali a s očakávaním šli k nim. Keď ich držali v náručí, vedeli, že ich už nikdy nič nerozdelí. Ešte v tú noc si ich odviedli ďaleko do hôr, kde ich čakala uprostred nádhernej prírody útulná chata. Prízemie pozostávalo z velikánskej kuchyne a haly, kde sa konali rôzne posedenia. Na poschodí boli dve izby, ktoré boli vybavené krbom a veľkými kúpeľňami. Nádherné, romantické miestočko... Celá chata bola obložená voňavým drevom a každá miestnosť mala svojský, osobitý štýl. Okolím bola iba čarovná príroda.