Martina75

Jana nemala predstavu, ako navedie rozhovor na tému, o ktorej chcela hovoriť. Pozerali nejaký zábavný seriál. Zamyslela sa a jednoducho sa spýtala: "Už ste sa milovali?" Vážne pozrela na Zuzanu. "Nie. Vieš, Miro je veľmi citlivý a trpezlivý. A vy? Si snáď tehotná?" Usmiala sa. "Nie, nie som tehotná." Odpovedala so smiechom. "My sme na tom rovnako." "Ešte sa o nič nepokúsil? To sa mi nezdá." Zuzana bola prekvapená. "Ale áno. On chcel, ale ja..." Zhlboka sa nadýchla a povedala jej, čo jej bránilo. "Viem si to predstaviť. Akonáhle sa ťa Marek dotkol, mala si pred sebou obraz Martina. Niektorí chlapi sú -" "Ani to nehovor, prosím ťa!" Skočila jej do reči a rozosmiala sa. "A Miro? Ako to, vlastne, zobral?" Zaujímala sa Jana. "Je úžasný! Keď som mu to povedala, bol šokovaný. Neveril tomu, že sa to naozaj deje. Pevne ma zovrel v náručí a vtedy som si povedala: ja to zvládnem. On za to stojí. Nie je to ľahké, ale prekonáme to. Sme predsa ženy!" Urobila veľavravnú grimasu a obe vybuchli smiechom. Marek s Mirom prišli trošku skôr a vyzváňali, akoby horelo. Jana bola ešte v kúpeľni, tak Marek šiel za ňou. Práve si upravovala vlasy, keď zaklopal na dvere. "Môžem?" "Poď." "Máš už oblečené plavky?" Bol zvedavý. "Čo myslíš?" Provokovala ho Jana. "Môžem to zistiť?" "Ani náhodou!" Zasmiala sa. "Aké sú?" "Červené. Rada ťa vidím." Usmiala sa. "To som rád." "Poďme." Ťahala ho preč z tej malej, priestorovo nebezpečnej zóny. Čas v plavárni im ubehol rýchlo. Marek nevedel od Jany odtrhnúť pohľad. Vyzerala prosto fantasticky. Mira postretlo to isté. Boli na tom obaja rovnako. Boli zúfalo zaľúbení. "Zbláznim sa z teba." Marek sa k nej priblížil. "O to predsa ide. Nie?" A rýchlo plávala k rebríku. Chcela mu utiecť, ale nepodarilo sa jej to. "Neutekaj mi. Buď som mnou." Poprosil ju. "Dobre, ale už žiadne reči. Som na tom rovnako.“ Usmiala sa. Pobozkala ho a stratili sa pod hladinou. "Bolo to fajn, ale som unavená." Posťažovala si Jana. "Máme ešte čas. Stretneme sa až o ôsmej. Oddýchni si." Navrhol jej Marek. Ležali a zhovárali sa. Povedala mu o predchádzajúcej noci. "Ako sa Zuzka cíti?" Spýtal sa s vážnym záujmom. "Ujde to. Sľúbili sme si, že to zvládneme." "To som rád. Ale moju "terapiu" neprerušíme, dobre? Páči sa mi to." "Môžem iba súhlasiť." Hľadeli na seba, akoby si chceli navždy vryť do pamäti obraz toho druhého. Nevedeli sa od seba odpútať. Potom sa rýchlo osprchovali a na poslednú chvíľu vyrazili na stretnutie. Zuzana s Mirom sa celú cestu domov smiali. Dorazili na miesto a ona nahodila tajomný tón. "Ak mi sľúbiš, že budeš slušný, tak mám pre teba jeden návrh." "Ak budem slušný? Čo tým myslíš?" Zdvihol ju do výšky a tváril sa hrozivo. "Som nedočkavý, hovor!" Povedal hlbokým hlasom. "Sľubuješ?" "Dostala si ma. Sľubujem." Rozosmiali sa a položil ju na zem, ale nepustil ju. Objal ju a krátko pobozkal. "Tak a teraz hovor." Nežne ju vyzval. "Čo by si povedal na spoločnú sprchu?" Niečo také naozaj nečakal a ju pobavil jeho zaskočený výraz tváre. "Myslíš to vážne?" "Ak sa ti to nepáči, beriem svoj návrh späť." Zabávala sa. Jemne sa vyslobodila z jeho objatia. "To nie. Som iba prekvapený." Schytil ju a odniesol do kúpeľky. Nenáhlivo sa vyzliekli. Stáli pod prúdom vody, bozkávali sa a vzájomne sa umývali. Potom sa zababušili do jeho perín a zohriali sa. "Si krásna." Ľahol si tesne k nej. Vedela, čo bude nasledovať. Vedela však i to, že sa ešte nebudú milovať. Za čo mu bola vďačná. Bol k nej nežný a ona mu tú nehu oplácala. Zazvonil budík. Naľakali sa a potom sa rozosmiali. Nastavila hodiny, aby sa nepozabudli a prišli včas. V kľude sa obliekli a pobrali sa na diskotéku. Marek s Janou, samozrejme, meškali. Keď ich zbadali ako utekajú, smiali sa. "Vy sa nezmeníte!" Na diskotéke sa úplne odviazali a poriadne zabavili. Stále sa smiali a nevynechali ani jednu obľúbenú pieseň. Zuzana s Mirom odišli trochu skôr. Prechádzali sa po nábreží ako zvyčajne a zhovárali sa. Zmocnil sa jej zvláštny pocit. Zrazu sa necítila dobre a myslela si, že sa zblázni. Úplne ju ovládla nervozita z nadchádzajúcich hodín. Miro ju vytrhol zo smutných myšlienok, pozval ju k sebe. Málinko zaváhala, ale išla. Vo výťahu sa jej zadíval do zelených očí. "Túžim po tebe." Vyznal sa Miro. Zuzana stála opretá o stenu výťahu. Zdalo sa, že by s ňou v tej chvíli najradšej splynula. Úplne sa na ňu pritisla. Premohol ju na chvíľu strach. Jej reakciu si nemohol nevšimnúť. "Ak nechceš, nemusíme ísť hore. Môžeme sa ešte prechádzať. Možno ešte nenastal ten správny čas." "Nie." Pristúpila k nemu a pobozkala ho. Privinul si ju a v tesnom objatí opustili výťah. Stáli v kúpeľke a umývali si ruky. Tak sa triasla, že sa jej vyšmyklo mydlo a skĺzlo do umývadla. Zobral jej ruky do svojich a nežne sa na ňu usmial. "Budeš nežný?" "Chcem, aby si prežila pekné milovanie a na všetko zlé zabudla." Mlčala a dívala sa na ich spojené ruky. Zdvihla pohľad k nemu. "Verím ti." Vzal jej tvár do svojich, pekne tvarovaných rúk a jemne ju pobozkal na pery. Jej myšlienky patrili iba jemu. Ľúbila ho a chcela sa s ním milovať. Oddala sa nádhernému pocitu a všetko zlé sa razom vytratilo. Miloval ju, bol nežný ako nočný vánok. Keď dosiahla vrchol, začul len nepatrné zastonanie a privinula sa k nemu. Držal ju v náručí, kým nezaspali.