Martina75

Detskými očami vyzerajú veci inak. Niekedy úplne inak, než v skutočnosti sú. Nemať doma wc si už dnes nevieme a ani len nechceme predstaviť. Kúpeľňa a toaleta je dnes považovaná za úplnú samozrejmosť a bežnú, v našom živote nepostrádateľnú záležitosť. Nemať doma telefón, rádio alebo gramofón, či televízor, neviem aké je. Nemať bicykel, korčule, sánky alebo boby, loptu, hokejku, či rakety na bedminton alebo tenis, nafukovačku na ležanie na vode a podobne, to bola iná vec. To nemal každý a ani to nebolo bežné dostať v obchode. Dnes idem do internetového obchodu, vyhľadám si to čo chcem kúpiť a po zaplatení to mám o týždeň v ruke. V tom lepšom prípade i skôr. Závisí od typu tovaru, typu obchodu a aj jeho adresy. Kedysi sme vedeli nakupovať len osobne. A niekedy sa muselo na tovar čakať a nie vždy bol aj nákup uskutočnený. Spolužiak, kamarát alebo hocikto na ulici mal na sebe oblečené rifle. Najprv sme sa čudovali, že čo to je a ako to je a tak sa nám to zapáčilo, že sme to chceli. A kto mal šťastie, ten to aj dostal. V škole bol už problém mať "správne" pravítko. Mať trojuholníkové pravítko a trojuholníkové pravítko spojené zároveň s uhlomerom, bol rozdiel. Mať dve pomôcky v jednej veci a nemusieť nosiť a hľadať v taške dve veci, je dobrý rozdiel. Už len to, že pravítko sme potrebovali neustále, ale uhlomer len občas. A keď sme si ho zabudli večer nachystať do tašky, nemali sme ako urobiť zadanú úlohu. Stačí malá nepozornosť pri chystaní si tašky do školy a tá spôsobí niekedy i väčší problém, než by sme si kedy mysleli. Veď, požičiam si od spolužiaka, ktorý si pomôcku nezabudol nachystať. Áno, ale len vtedy, ak nebude nejaký test a on tú pomôcku nedá z ruky, aby si stihol ten test vyriešiť. A ja? Test nevyriešim, lebo nemám ako, keďže nemám tú pomôcku. Tá si spokojne leží doma v zásuvke. Ale mať "správne" pravítko je dobrý spôsob, ako nezabudnúť a nemať zbytočný problém. Ja to považujem za uľahčenie si života. Áno, možno je také kombinované pravítko drahšie ako klasické pravítko. Ale spokojný úsmev dieťaťa je viac, než smutná tvár. Tvrdá ceruzka, mäkká ceruzka, pero, farebné pero, kružidlo, tuhy do kružidla, guma, nožničky, pevný peračník, dlhé pravítko, trojulníkové pravítko, uhlomer. Aj dobré kružidlo vie čosi uľahčiť. Kružidlá sú tiež rôzne. Plastové, kovové, pevné, s kĺbom pri tuhe, jednoduché, kombinované. Ak mám kružidlo kombinované s ceruzkou je to tiež dobrá pomôcka. Pri výpočte geometrického príkladu mi stačí pero, kombinované kružidlo a pravítko. Ak nemám kombinované kružidlo, potrebujem ešte ceruzku a prípadne aj gumu. Je praktickejšie mať menej vecí na stole, keď na ňom potrebujem hýbať so zošitom, či papierom. O nič nezavadiť, nič nehľadať, ale mať to, čo potrebujem. Mliečna desiata v škole! Rohlík a miláčik. Bolo fajn byť prváčikom. Vo vyšších ročníkoch to už bol 1/2 litrový sáčok mlieka. Neviem koľko rokov to trvalo, ale dlho asi nie. Pamätali by si to zrejme viacerí ľudia. Nemať je niekedy na škodu. Čo už... Neviem, či by sa aj dnešné deti tešili z takej možnosti mať desiatu a nemusieť si ju nosiť z domu. My sme sa tešili! Kazetový prehrávač tiež nemal každý. Všetci sme evidovali LP platne a gramofón. Zrazu prišli na scénu kazety. Malé zázraky to boli pre nás. Veď LP platňa mala veľký a nemotorný rozmer. Páska na kotúči bola tiež rozmerovo nevhodná na prenos. A kto nemal taký prehrávač, tomu nemalo význam požičiavať takú pásku s nahrávkou. Mať "kazeťák" a vedieť si aj čosi nahrať na kazetu. To bolo čosi! Mohli sme si nahrať rozhovor, pieseň, čítanie rozprávky, čokoľvek. Keď som rádio mala pri televízore a v ňom hrali pieseň, ktorá sa mi páčila, pustila som nahrávanie a aspoň trošku radosti som mohla mať, že mám to, čo som si ešte inak nevedela zohnať. Buď to nebolo kde kúpiť alebo to bolo pridrahé a zbytočné. Mať svoj počítač? My sme ani nevedeli, že niečo také existuje. Postupom času začali k nám prenikať informácie o rôznych novinkách a vymoženostiach. Začali sme niečo evidovať, ale trvalo dlhú dobu, kým sa z povedomia dostalo čosi do vedomia. Spolužiačka opisovala vymoženosti techniky a aké to je úžasné a že je šťastná, že takú vymoženosť doma môže mať. Áno, v tej dobe to bola veľká vymoženosť. A išlo len o samotný počítač. Stolový počítač s vybavením na diskety. Veľké i malé diskety. CD disky, USB disky alebo internet pre nás neexistovali ešte ani len v predstavách. Nie ešte v skutočnosti. Kde ešte len boli mobilné počítače, tablety, mobilné telefóny, tlačiarne, vypaľovacie zariadenia a neuveriteľné technické záležitosti. Uvediem príklad: pijem rannú kávičku a čajík. Zapnem si televízor, aby som si pozrela správy zo včera. Chcem byť v obraze trošku. Som vďačná za to, že som v suchu. Nával dažďov narobil zmeny a potiaže mnohým ľuďom. Keďže využívam možnosti dnešnej doby, beriem si do ruky svoj mobil a robím si poznámky. Je to príjemný pocit, že nemusím vždy zapínať počítač, aby som si urobila poznámku. A písať na papier som prestala, lebo sa mi začali kopiť zošity a pohodlnosť u mňa vyhráva na plnej čiare. Čo si v mobile naťukám, pomocou funkcie bluetooth prekopírujem do počítača. V ňom si poznámky upravím a v prípade spokojnosti vložím na svoj účet na internete. Moderná a nová doba! Len my ľudia sme stále tí istí. Stále rovnaké bytosti, ale nie všetci rovnako zmýšľajúci a fungujúci. Niekomu vyhovujú zmeny a novinky, niekomu to nevyhovuje vôbec. Taký je už život! Raz sme spokojní viac, inokedy menej.