Martina75

Ak Vám človek nevie úprimne povedať to, že čosi cíti alebo naopak, že to čosi necíti, že čosi chce alebo nechce, že čosi urobí alebo neurobí, vytvára to bolesť. Bolesť v duši niekedy bolí aj v tele a to je naozaj bolestivé. Nevedieť sa poriadne nadýchnuť, lebo to zabolí až v hrudníku. Nevedieť sa usmiať, lebo kútiky úst sa ťahajú opačným smerom. Nevedieť čokoľvek povedať, lebo hrdlo je bolestivo stiahnuté až v kŕči a nevydá zo seba ten potrebný zvuk. Nevedieť sa milo pozrieť niekam alebo na niekoho, lebo Vám pohľad zastierajú slzy. Nevedieť komunikovať, lebo bolesť hlavy sa rozlieza do čoraz väčšej sily a rozumne uvažovať úplne neumožňuje. Nevedieť čokoľvek, lebo... Uvidieť pekného človeka, to pohladí dušu. Keď sa tá pekná tvár ešte viac rozjasní príjemným úsmevom, je to sila. Sila, ktorá nabáda spoznať toho človeka viac. Ako sa volá, či sa niekam ponáhľa, či je šanca získať kontakt a podobne. Keď tá pekná tvár prehovorí a zasmeje sa, Vaše uši pocítia jemné pohladenie. Mozog rýchlo spracováva a vyhodnocuje situáciu. Nastáva vzájomná výmena kontaktov a dohoda na čase ďalšieho spojenia sa. Po rozpačitom telefonickom hovore prichádza ďalšie stretnutie. Nervozita, rozpaky, neistota, očakávanie, radosť, obavy i spokojnosť. Hŕba rôznych pocitov sprevádza celý priebeh. Začiatok nového začiatku. Mnoho párových príbehov môže znieť podobne. Sú však i iné, menej príjemné znenia. Nebol záujem, nebol čas, nebola chuť na čosi nové. A podobné varianty. Potom sú i sklamania z prvej schôdzky. Nervózne prejavy ako napätie v hlase, nemotorné pohyby ruky, či celého tela (v súvislosti s polohou tela, či sa koná prechádzka, či posedenie v kaviarni, či na lavičke vonku a podobne), hlasitý smiech, mlčanie, dlhé pauzy pri odpovediach na jednoduché otázky, rôzne pazvuky a zvuky tela (mľaskanie, krochkanie, praskot kostí, štikútka), nezáujem a prejavenie nudy. Ak Vám človek nevie povedať, že sa mu nepáčite, že ste ho nezaujali, aby Vás neurazil alebo Vám neublížil a vzápätí využíva informáciu, že Vy ste po nejakej operácii k tomu, aby objasnil svoj nezáujem v ďalšom pokračovaní budovania vzťahu s tým, že potrebuje zažiť vzťah s človekom s nepoškvrnenou pokožkou. Že nechce prísť o možnosť zažiť všetko krásne a naplno. To zabolí. Ten človek sa Vám ospravedlní a aj Vám prizná svoju slabosť, hlúposť a snáď i naivitu v tom, že si nechce odoprieť to, čo má vysnívané a chce si len splniť svoje sny. Po takej úprimnosti sa ani neviete na tú osobu zlostiť. Len to treba predýchať a ísť ďalej. Aj takéto znenie príbehu môže byť. Sme ľudia, nie sme stroje. Sme dobrí, či nedobrí, sme milí, či nemilí, sme ochotní, či neochotní. Sme čokoľvek. A občas si aj nerozumieme. Bolo by to asi zvláštne, keby bolo všetko jasné a zrozumiteľné a všetci by sme všetko vedeli a chceli a chápali. Bola by to asi nuda. Tak žime, bádajme, riešme, budujme a milujme. Život je krásny a rozmanitý!