Martina75

Cíti sa byť nevyužiteľný, nepoužiteľný, nevhodný, nulou. Nech ide už o čokoľvek. Neovládam cudzí jazyk, nemám vysokú školu, som neschopná nájsť si prácu. Nemám žiadnu motiváciu, nie som schopná cvičiť a získať tak kondičku a zvýšiť odolnosť voči chorobám a psychickému upadaniu... Donútiť sa čosi urobiť v domácnosti? Ani náhodou! Nie som schopná vstať a umyť riad, či povysávať, či ožehliť... Všetko sa len kopí... Ťažké a nepríjemné. Odkedy si pamätám, medzi ľuďmi panovali akési nepísané pravidlá, ktorým som nikdy nerozumela. Moje srdce cítilo inak a nevedela som sa zladiť s požiadavkami druhých. Mala som urobiť veci, ktoré som robiť nechcela, musela som ísť tam, kam som ísť nechcela, musela som vravieť to, čomu som nerozumela... Poslúchaj a všetko bude v poriadku. Vyrástla som v dospelú ženu. Zrazu zmätená, že môžem vravieť a robiť to, čo chcem a cítim... Teda, nie vždy a všade. Ľuďom sa nepáči, ak mám iný názor na niečo alebo ak vidím to, čo sa mi zdá byť nesprávne... A tak sa stretávam s nepochopením, s vyhrážkami, zrážkami z výplaty, s výsmechom, ktorý má ľudí zamestnať a odpútať od mojich slov a odhalení. Smiešne i trpké zároveň. Veľakrát som sa presvedčila, že som urobila chybu, keď som nedala na svoje pocity. Stačí maličký červík pochybnosti a už viem, že nerobím správnu vec. Nemám rada, ak to odo mňa druhí žiadajú. Keď sa dejú nesprávne veci, cítim sa zle. Už od detstva nosím v sebe presvedčenie, že veľké peniaze, nadávky, či akékoľvek násilie, neprinesú ľuďom šťastie a ani radosti, či zdravie. Šťastie vychádza z vnútra človeka, nie z oblečenia, či iných drahých vecí, no, a už vôbec nie z pocitu, že jeden ubližuje druhému. Nerob iným to, čo nechceš, aby robili Tebe! Veľká pravda. Ľudia mi zvyknú vravieť, že som diplomat. A prečo? Lebo sa s ľuďmi rozprávam bez potreby vysmievať sa im, či nimi pohŕdať a už vôbec nie ich urážať? Veď k tomu nemám dôvod. A ak mi ktosi nie je sympatický, už z akéhokoľvek pohľadu, to ešte neznamená, že mu musím ubližovať a to akokoľvek. Mnohí ľudia súdia druhých na základe vzhľadu, bankového konta, akéhokoľvek fyzična. A tak vzniká množstvo nedorozumení, omylov, trápení a sklamaní... - dôsledok = vyhýbanie sa spoločnosti, mlčanlivosť, utiahnutosť - nechcieť robiť nesprávne veci - nenechať sa tlačiť do nesprávnych vecí - nechať sa viesť srdcom, správnymi pocitmi a nestratiť svoju tvár. Cítiť sa divne a zle len preto, že nie som ako ten niekto, kto na mňa zazerá alebo chce odo mňa veci, na ktoré v podstate ani nemá právo. Len on si myslí, že áno. A ja veľakrát ani neviem, či smiem povedať nie, nechcem, nebudem alebo neurobím to. A prečo? Možno preto, že mi nikto nepovedal, že i ja mám svoju cenu a nesmie sa ku mne nikto správať zle...