Martina75

Dana prišla jedného dňa za Janou a len tak jej oznámila: “Som tehotná.” Vyrazilo jej to dych. Potom sa však spamätala a veselo ju objala. “Kedy?” “Asi v septembri.” “Aj sa vezmete?” “Dva mesiace a príde náš deň.” Žiarila. “A rodičia?” “Dá sa to.” “A ty? Si šťastná?” “Myslím, že áno.” “Naozaj ho ľúbiš?” “To je jediné, čím som si úplne istá.” “To je dobre.” Ubehlo to naozaj rýchlo. Svadba, sťahovanie sa do spoločného bytu, maturita, a napokon dlho očakávaný pôrod. Vychádzalo im to. Jana pre nich chcela len to najlepšie a aby si šťastie na nich dlhý čas posedelo.