Martina75

Jana nastúpila do električky a rozhliadla sa. Uvedomila si, že každé ráno cestuje v podstate s tými istými ľuďmi. Zaujal ju najmä jeden mladík. Krátke tmavé vlasy a vždy dobre oblečený. Sedával pri prvých dverách, otočený k nej tvárou. Ako ubiehali dni, začali si na seba zvykať. Ráno vstávali s očakávaním, že ten druhý tam opäť bude. Nepoznali sa, nezhovárali sa a predsa medzi nimi čosi bolo. Stačilo im iba púhe stretnutie očí. Niekedy nevydržal jej dlhý pohľad a odvrátil sa. Inokedy zasa ona sklopila viečka a z ničoho nič ju zaujali špičky vlastných topánok. Bola to akási hra. Jedného dňa však nestihla ich spoj. Hnevala sa na seba, že sa zabudla v kúpeľke. Toľkokrát ju už chcel osloviť, vždy ho však opustila odvaha. Myslel si, že žena, ako je ONA, určite nečaká na niekoho, ako je on. A určite niekoho má. V to ráno oľutoval svoju zbabelosť. Keď ju na druhý deň zbadal, hneď sa pobral k nej. "Ahoj. Som Marek." "Ahoj. Jana. Máš aj priezvisko?" "Prepáč. Konečný. Marek Konečný." "Jana Chudíková. Máš pravdu, nie je to dôležité." Zasmiali sa. "Bál som sa, že si zmizla. Navždy." "Zaspala som." Vyznelo to ako ospravedlnenie, hoci ho nikto nevyžadoval. "Aha. Som rád, že si tu." "Ja tiež." Opäť sa rozosmiali. Odvtedy sa ráno čo ráno stretávali pri posledných dverách, kde ona nastupovala. Rozprávali sa a neustále sa smiali. V piatok ju pozval do kina. "Mám podmienku." "Áno? A akú?" Marek bol zvedavý. "Pôjdeme potom na kávu a platím ja." Súhlasil. Privolil by snáď na všetko, len aby s ňou mohol byť. Pripadal si ako malý chlapec. Uvedomil si, že sa zaľúbil. Jana po práci zašla k Zuzane. "Je ti už lepšie?" "Je mi fajn." "Tiež odpoveď." "Dáš si kávu?“ Nereagovala na Janinu poznámku, hoci ju registrovala. "Rada. Už neležíš?" Pristúpila na jej hru. "Musím sa hýbať. Vyzeráš veľmi dobre." Usmiala sa na priateľku jemne. "Ďakujem. Je mi fantasticky." "To rada počujem. Povieš mi viac?" "Volá sa Marek. Ideme dnes do kina, preto som prišla skôr. Nevadí ti to?" "Vadí." Žartovala. "Znie to zaujímavo. Je pekný a bohatý?" Smiala sa. "Pekný, to je. Je vtipný, dá sa s ním zhovárať. Je prosto fajn." Celá žiarila. "Ty si zaľúbená!" Vykríkla a Janu zaliala červeň. "Asi áno. Je to tak." Usmiala sa. "Tuším ťa pohltili knihy." "Hej. Prečítala som ich sedem." "Tebe vyhovuje, že si chorá, však?" "Celkom áno." Smutne prisvedčila. "Kde si ho stretla?" "V električke." Zasmiala sa. Odišla v dobrej nálade, hoci si stále myslela, že sa Zuzana trápi. Dopriala si dlhú sprchu a vyrazila na schôdzku.