Ver mi
07.05.2020 16:02:38
Oddych Mareka
Slnečné lúče zaplavili celú miestnosť. Mareka zobudilo prudké svetlo. Jedným okom zaškúlil na hodiny a bol zhrozený, že je pravé poludnie.
"Tak to sa mi ešte nepodarilo." Mrmlal si sám pre seba. Rýchlo vstal a osprchoval sa. Cítil sa, akoby práve dospal všetky prebdené noci.
Uvaril kávu a jej vôňa prilákala do kuchyne Mira.
"-hoj," povedal ešte zívajúc.
"Ahoj." Marek sa musel usmiať. Aspoň niekto sa cíti horšie ako on. Bolelo ho celé telo.
"Čo máš dnes na pláne?" Spýtal sa Miro s plnými ústami.
"Oddych." Odpovedal pokojným hlasom.
"To vážne?" Bol prekvapený. Neveril vlastným ušiam.
"Úplne."
"Poď so mnou do klubu. Šport je ten pravý relax."
"Vďaka. Možno inokedy."
"Ako chceš." Miro mykol plecami a odkráčal do kúpeľne.
Marek sa presunul do obývačky a uvažoval, čo by tak asi mohol robiť. Pohľadom prešiel televízny program, ale nič ho nezaujalo. Pustil si, teda, rádio a zahľadel sa do knihy. To je ono. Je to už dávno, čo mal poriadnu knihu v ruke. Pohodlne sa usadil v kresle a ponoril sa do riadkov plných napätia...
Komentáre