Martina75

Ležím si pred televíziou a snažím sa relaxovať po celom dni. Po zjedení večere si chcem pozrieť obľúbený seriál a potom si dať sprchu a uložiť sa na spánok. Veď ráno sa vstáva do práce. Do ticha sa ozve čosi ako praskanie a následne poriadna rana a hučiaca voda. Spadla kuchynská linka. Štyri spojené skrinky sa zviezli na zem. Na to ani poriadne bláznivá predstavivosť nepostačuje, aby si také niečo niekto vedel predstaviť. Z večernej pohody máte stres, paniku, neschopnosť pochopiť, čo a prečo sa to stalo. Oddych vystrieda upratovanie a triedenie vecí na rozbité a nerozbité. Neplánovaná večerná činnosť. Aj také sa stáva. Čo už... Poháre, hrnčeky, taniere, potraviny. Pozbierať, roztriediť, poukladať, pozametať, rozbité a viac nepoužiteľné veci vyhodiť. Hm, ešte aj prechádzka ku kontajneru sa konala. Zo seriálu som nemala nič, ale unavená som bola poriadne. Tam, kde boli skrinky, zostala len prázdna stena a diery. V prvom momente toho šoku som bola vydesená, že aj vodovodnú batériu tie skrinky vyrazili a preto sa ozvalo hučanie vody. K mojej radosti sa tak nestalo. Padajúce skrinky síce zavadili o batériu, ale len o páku a preto ten hukot. Páka sa dala do pôvodného stavu a hukot sa zastavil. Bývať v garsónke nie je žiadna výhra. Ale mať svoje bývanie, to je dobrý pocit. Výhrou toho večera pre mňa bolo už len to, že som nestála pri tej linke. Takú situáciu si ani len nechcem predstavovať. Treba len cítiť vďačnosť za dobrý dopad veci. Pohár, či tanier sa kúpi ľahko, ale zdravie si kúpiť neviem. Zdravie je tá najdrahšia a najvzácnejšia vec nášho života. Keď máme zdravie, máme všetko. Stačí sa len usmiať a byť.